Pokuta od mestskej polície za státie v pešej zóne

Je tento postup mestskej polície v súlade s zákonom?

Tieto pokuty uložené držiteľovi vozidla nie sú v súlade so zákonom, s čím sa napokon stotožnilo aj samotné mesto, ktoré rozkazy vydalo a konanie voči držiteľovi vozidla zastavilo. Mestská polícia nemá zákonné oprávnenie k tomu, aby sankcionovala držiteľa vozidla za správny delikt v rámci objektívnej zodpovednosti, ak vodič vozidla poruší povinnosť podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke.

Mestská polícia môže uložiť pokutu držiteľovi vozidla, pokiaľ držiteľ vozidla poruší povinnosť podľa ustanovenia § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke, teda držiteľ vozidla nezabezpečí, aby sa s jeho vozidlom pri prevádzkovaní dodržiavali pravidlá cestnej premávky, ktoré stanovujú zákaz zastavenia a státia podľa § 25 zákona o cestnej premávke alebo zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Pokuta vo výške 198,- EUR hrozí držiteľovi vozidla, ak bude porušená povinnosť:

1. podľa ustanovenia 25 ods. 1 písm. g) zákona o cestnej premávke[1]
2. alebo zákaz zastavenia a státia na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím

Pokuta vo výške 78,- EUR hrozí držiteľovi vozidla, ak bude porušená:

1. iná povinnosť podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o cestnej premávke [teda okrem povinnosti pod písmenom g)][2]
2. povinnosť zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúca z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Tu je potrebné poukázať na to, že dodržiavanie povinnosti zákazu státia v pešej alebo obytnej zóne nevyplýva ani z ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o cestnej premávke, ani z dopravnej značky a ani z dopravného zariadenia. Táto povinnosť jednoducho vyplýva priamo zo zákona o cestnej premávke v ustanovení § 59 ods. 3.

Porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke tak nespadá do režimu ustanovenia § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke. Jednoducho povedané, držiteľ vozidla nemá právnu povinnosť zabezpečiť, aby sa pri prevádzkovaní jeho motorového vozidla dodržiavali pravidlá cestnej premávky stanovené podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke. Za prípadne porušenie tejto povinnosti zo strany vodiča mestská polícia (mesto) nemá oprávnenie vydať rozkaz o uložení pokuty za správny delikt držiteľa vozidla. Tým samozrejme nie je dotknuté právo mestskej polície prejednať tento skutok v blokovom konaní s vodičom vozidla, resp. spísať správu o výsledku objasňovania s vodičom na mieste samom.

Správne trestanie je konaním s trestným charakterom podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru, pričom súdna prax nielen ESĽP, ale aj Najvyššieho súdu či Ústavného súdu SR uvádza, že na tento typ konania je potrebné aplikovať zásady trestného práva.

Ústavný súd SR to vyjadril okrem iného aj v náleze zo dňa 17.01.2018, sp. zn. II. ÚS 476/2016, keď konštatoval, že trestanie za správne delikty podlieha rovnakému právnemu režimu ako trestný postih za trestné činy. V rámci správneho trestania je tak aplikovateľný čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 49 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa správneho deliktu je vylúčená.

Podľa čl. 49 ods. 1 Ústavy SR platí, že len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom (správnym deliktom) a aký trest (sankciu), prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

V tomto prípade neprichádza do úvahy ani analógia, nakoľko tá je v trestnom konaní (ale aj v konaní o priestupkoch a správnych deliktoch) vylúčená. Mestská polícia tak nemôže uložiť pokutu držiteľovi vozidla za správny delikt, pokiaľ bude s jeho vozidlom porušená povinnosť podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o cestnej premávke, bez ohľadu na to, že za množstvo typovo rovnakých a obdobných konaní a porušení zákona o cestnej premávke takúto pokutu uložiť môže. Neobstojí argument o podobnosti protiprávneho konania, pokiaľ zákon jasne nestanovuje, že aj predmetné konanie je správnym deliktom držiteľa vozidla.

Podľa nášho názoru, naznačené argumenty možno použiť aj v prípade státia a zastavenia na chodníku, ak nezostane voľná šírka chodníka najmenej 1,5 metra a súčasne, na danom mieste nebude iná dopravná značka alebo dopravné zariadenie zakazujúce státie alebo zastavenie.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 zákona o cestnej premávke, iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1, pre vodičov samovyvažovacieho vozidla podľa § 55a ods. 2, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie bicykla, kolobežky s pomocným motorčekom alebo motocykla, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m.

Hoci ustanovenie § 143k zákona o cestnej premávka umožňuje do 30.09.2023 vodičom s vozidlom s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 2 800 kg zastaviť alebo stáť na chodníku priľahlého k ceste, ak zostane voľná súvislá šírka chodníka najmenej 1,5 metra aj vtedy, ak takáto možnosť nevyplýva priamo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Po uvedenej dobe, ak nedôjde k jej ďalšiemu predĺženiu, už vodiči motorových vozidiel nebudú môcť zastaviť ani stáť na chodníku.

V oboch prípadoch ale ide o zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci priamo zo zákona, teda nie z ustanovenia § 25 zákona o cestnej premávke, ani nie z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, vo vzťahu ku ktorým má držiteľ vozidla povinnosť zabezpečiť, aby boli pri prevádzkovaní vozidla dodržiavané. Ak by vodič tieto povinnosti porušil, držiteľ vozidla sa tak nedopúšťa správneho deliktu.

Uloženie pokuty za správny delikt držiteľovi vozidla by preto malo byť aj v tomto prípade považované za nezákonné.

 

Poznámky pod čiarou:

[1] Vodič nesmie zastaviť a stáť na železničnom priecestí, v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred nimi a 15 m za nimi.

[2] Vodič nesmie zastaviť a stáť

a) v neprehľadnej zákrute a v jej tesnej blízkosti,

b) pred neprehľadným vrcholom stúpania cesty, na ňom a za ním,

c) na priechode pre chodcov, na mieste na prechádzanie alebo na priechode pre cyklistov a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred nimi,

d) na križovatke a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred hranicou križovatky a 5 m za ňou; tento zákaz neplatí v obci na križovatke tvaru „T“ na náprotivnej strane vyúsťujúcej cesty,

e) na pripájacom alebo na odbočovacom pruhu,

f) na zastávke vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb a priľahlom nástupišti v úseku, ktorý sa začína dopravnou značkou pre zastávku a končí sa 5 m za označníkom zastávky, a tam, kde taká dopravná značka nie je, vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za ním; ak je priestor zastávky vyznačený príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, platí tento zákaz len pre vyznačený priestor a priľahlé nástupište,

h) na mieste, kde by vozidlo zakrývalo zvislú dopravnú značku, vodorovnú dopravnú značku vyznačujúcu spôsob radenia do jazdných pruhov a určený smer jazdy cez križovatku alebo vyjadrujúcu doplňujúci údaj nápisom alebo svetelné signály,

i) na vnútornom jazdnom pruhu,

j) na vyhradenom jazdnom pruhu okrem vozidla, pre ktoré je vyhradený jazdný pruh určený, a ak nejde o vnútorný jazdný pruh,

k) na cestičke pre cyklistov, cyklistickom pruhu a na ochrannom pruhu pre cyklistov,

l) vo vzdialenosti kratšej ako 5 m od začiatku a 5 m od konca pozdĺžnej súvislej čiary alebo nástupného ostrovčeka tam, kde by medzi touto čiarou alebo nástupným ostrovčekom a vozidlom nezostal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m,

m) na moste,

n) pred vjazdom na cestu alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené,

o) na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie,

p) na električkovom koľajovom páse,

q) na chodníku okrem prípadu podľa  52 ods. 2,

r) na kruhovom objazde,

s) na cestnej zeleni a verejnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou,

t) na mieste, kde by medzi vozidlom a najbližšou električkovou koľajnicou nezostal voľný jazdný pruh široký najmenej 3,5 m,

u) na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest.