Minimálne mzdové nároky

V niektorých prípadoch ale nebude stačiť, aby zamestnávateľ poskytol svojmu zamestnancovi minimálnu mzdu dôvodiac, že predmetná mzda dosahuje minimálny zákonný štandard. Sú totiž zamestnania, v ktorých zamestnanci musia spĺňať určité odborné predpoklady, prípadne pracovná náplň zamestnanca sa vyznačuje vyššou obtiažnosťou alebo náročnosťou pracovných úloh.

Pre tieto prípady Zákonník práce upravuje inštitút minimálnych mzdových nárokov, kedy musí byť niektorým zamestnancom vyplácaná najmenej mzda rovnajúca sa zákonnému násobku minimálnej mzdy, a to podľa stupňa náročnosti vykonávanej práce u zamestnávateľa.

Zákonník práce pozná celkom šesť stupňov náročnosti práce, ktoré sú bližšie charakterizované v prílohe č. 1 k Zákonníku práce.[2] Pokiaľ bude náplň práce konkrétneho zamestnanca spadať pod niektorú z uvedených kategórií, zamestnávateľ mu musí poskytovať zodpovedajúcu mzdu. Ak bude napríklad zamestnanec vykonávať práce spojené s hmotnou zodpovednosťou, musí byť zaradený do druhej kategórie, čomu zodpovedá mzda najmenej vo výške 762,- EUR brutto. Zamestnanec, ktorého náplň práce je charakterizovaná podľa šiesteho stupňa náročnosti práce (napr. výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí) musí dostávať mzdu najmenej vo výške 1.226,- EUR brutto.

Z praxe vieme, že zamestnávatelia dôsledne nedodržiavajú tieto ustanovenia Zákonníka práce a zamestnancom poskytujú minimálnu mzdu aj vtedy, ak by im mala patriť mzda vyššia. Najčastejšie sa jedná o tieto prípady:

1) predavačka – zamestnanci zaradení na pracovnej pozícii „predavačka“ majú spravidla uzatvorené aj dohody o hmotnej zodpovednosti z dôvodu, že manipulujú s peniazmi, ktoré sú im zverené. Už len samotná táto skutočnosť odôvodňuje poskytovanie mzdy najmenej v sume podľa druhého stupňa náročnosti práce podľa prílohy č. 1 k Zákonníku práce.

2) vodič autobusu – zamestnanci na tejto pozícii (alebo im podobnej, napr. vodič kamiónu) by mali byť podľa súdnej praxe zaradení do tretieho stupňa náročnosti práce, teda ich mzda by mala byť najmenej vo výške 878,- EUR v hrubom. Najvyšší súd SR k tomu uviedol, že ide o prácu, ktorá je spojená so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody. Prácu vodiča autobusu charakterizuje riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení (autobusu) spojené so zvýšenou duševnou námahou.[3]

3) predajca kvetov – v závislosti od konkrétnej náplne práce by mal zamestnanec na tejto pracovnej pozícii dostávať mzdu najmenej vo výške zodpovedajúcej druhému stupňu náročnosti práce.

Takýmto prípadom sa zaoberal súd, ktorý vzhľadom na charakteristiku práce (manipulácia s tovarom – prijímanie, triedenie a vykladanie tovaru, príprava tovaru na predaj, kontrola tovaru, čistenie rezaných a črepinových kvetov, predaj tovaru, zodpovednosť za tržby z predaja tovaru, označovanie tovaru kódom a cenou, sledovanie noviniek na trhu v oblasti ochrany kvetov, poskytovanie informácií o výrobkoch zákazníkovi, udržiavanie čistoty a poriadku na pracovisku, kontrola doby použiteľnosti na tovaroch, spracovanie objednávok, práca s registračnou pokladňou, práca s počítačom) považoval zamestnanca za spadajúceho do druhej kategórie náročnosti práce.[4]

4) šička – pracovné činnosti šičky sú charakterizované vykonávaním ucelených obslužných rutinných alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác, ktoré sú typické pre druhý stupeň náročnosti práce. K podobným záverom dospel aj Krajský súd Prešov v rozsudku zo dňa 26.09.2019, sp. zn. 22CoPr/3/2019.

5) pracovník súkromnej bezpečnostnej služby – pokiaľ bude mať pracovník SBS v náplni práce aj ochranu majetku alebo osôb, nebude ho možné „ohodnotiť“ iba minimálnou mzdou vo výške 646,- EUR, pretože takto vymedzený druh práce nepredstavuje iba pomocné alebo prípravné práce. Podobným prípadom sa zaoberali aj súdy, ktoré napr. uviedli, že  vzhľadom na charakteristiku práce (pozn. – ochrana majetku, ochrana osoby a iné), ktorú mali zamestnanci žalobcu popísanú v pracovných zmluvách, žalobca ako zamestnávateľ mal týchto zamestnancov zaradiť do druhého stupňa náročnosti pracovných miest a vyplácať im mzdu minimálne zodpovedajúcu tomuto stupňu náročnosti práce.[5]

Zamestnávateľ je teda povinný poskytovať najmenej minimálnu mzdu, pričom táto musí byť súčasne vo výške zodpovedajúcej konkrétnemu stupňu náročnosti práce zamestnanca. Prípadný argument zamestnávateľa, že sa so zamestnancom na nižšej mzde dohodol a zamestnanec podpísal pracovnú zmluvu alebo dohodu, neobstojí. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Zákonníka práce je neplatný taký právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv. Ak potom zamestnanec podpíše pracovnú zmluvu, v ktorej bude mzda nižšia, než by mu prináležala podľa stupňa náročnosti práce, je tento právny úkon (dohoda o mzde) neplatný bez ohľadu na slobodnú a vážnu vôľu zamestnanca. Vzdať sa práva na mzdu skôr, než by tento nárok zamestnancovi vznikol, nie je prípustné.

Zákonník práce navyše výslovne stanovuje, že ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.[6]

Ako sa môže zamestnanec brániť?

1) vymáhanie rozdielu mzdy – zamestnanec môže svojho zamestnávateľa vyzvať na doplatenie mzdy až do výšky, ktorá by mu patrila podľa príslušného stupňa náročnosti práce. Ak by zamestnávateľ tejto výzve nevyhovel, zamestnanec môže podať žalobu na súd. Keďže pôjde o individuálny pracovnoprávny spor, príslušnosť súdu sa bude riadiť aj ustanovením § 23 Civilného sporového poriadku. Súčasne treba pripomenúť, že zamestnanec je oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa zákona č. 71/1992 Z. z..

2) okamžité skončenie pracovného pomeru – zamestnanec má tiež možnosť okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (tým samozrejme nie je vylúčené právo domáhať sa zaplatenia mzdy podľa bodu 1). Podľa tohto ustanovenia môže zamestnanec pracovný pomer okamžite skončiť, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Podmienkou teda je, aby bol zamestnávateľ v omeškaní aspoň 15 dní.

Súčasťou oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru môže byť aj výzva na doplatenie rozdielu mzdy.

Pozor však na to, že zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

3) podnet na Inšpektorát práce – Inšpektoráty práce vykonávajú inšpekciu práce, ktorou sa (okrem iného) rozumie dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

Zamestnanec sa môže obrátiť na Inšpektorát práce, ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov a ten posúdi, či zamestnávateľ porušil ustanovenia o mzdových podmienkach. Ak sa porušenie zistí, môže byť zamestnávateľovi uložená pokuta až do výšky 100.000,- EUR.

Zdroje:

[1] Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 5/97

[2] Pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené týmito charakteristikami:

a) pracovné miesto zodpovedajúce prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných prác podľa presných postupov a pokynov,

b) pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných prác alebo odborných rutinných kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných činností v zdravotníctve; výkon opakovaných, kontrolovateľných prác administratívnych, hospodárskosprávnych, prevádzkovo-technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo ustanovených postupov,

c) pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác; riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb alebo za ťažko odstrániteľné škody,

d) pracovné miesto zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce charakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo výkon čiastkových koncepčných, systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou; poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odborné činnosti v zdravotníctve so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia alebo koordinácia zložitých procesov alebo rozsiahleho súboru veľmi zložitých zariadení s prípadnou zodpovednosťou za životy a zdravie iných osôb,

e) pracovné miesto zodpovedajúce piatemu stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon špecializovaných systémových, koncepčných, tvorivých alebo metodických prác s vysokou duševnou námahou; komplexné zabezpečovanie najzložitejších úsekov a agend s určovaním nových postupov v rámci systému; výkon odborných a špecializovaných činností v príslušnom odbore zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia veľmi zložitých procesov a systémov vrátane voľby a optimalizácie postupov a spôsobov riešenia,

f) pracovné miesto zodpovedajúce šiestemu stupňu náročnosti práce charakterizuje tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s nešpecifikovanými výstupmi s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami; výkon špecializovaných a certifikovaných činností v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí; riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov so zodpovednosťou za neodstrániteľné hmotné a morálne škody so značnými nárokmi na schopnosť riešiť zložité a konfliktné situácie spojené spravidla so všeobecným ohrozením najširšej skupiny osôb.

[3] Rozsudok zo dňa 28.02.2017, sp. zn. 5Sžo/149/2015

[4] Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 22.03.2018, sp. zn. 6S/94/2017

[5] Napr. rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 05.09.2018, sp. zn. 11S/150/2017. Podobne rozhodol aj Krajský súd Bratislava rozsudkom zo dňa 27.02.2015, sp. zn. 6S/301/2013

[6] Ustanovenie § 120 ods. 1 druhá veta Zákonníka práce