Vyživovacia povinnosť – časť II.
Hoci je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom ich zákonnou povinnosťou, v praxi sa možno stretnúť s nejedným prípadom, kedy si povinné osoby svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnia.
Právny poriadok pozná viacero možností, ako sa oprávnené osoby výživného môžu domôcť.
Typickým prípadom je iniciovanie exekučného konania. Tu je však potrebné pripomenúť, že na to, aby mohlo začať exekučné konanie, je potrebné, aby oprávnená osoba disponovala tzv. exekučným titulom. Tým je najčastejšie rozsudok civilného súdu, ktorým určí výšku výživného alebo schváli rodičovskú dohodu o výške výživného. Teda pokiaľ rodičia spolu nežijú a ten rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, neplatí výživné, nie je možné začať exekučné konanie, ale najskôr je nutné podať návrh na súd, aby rozhodol o výške výživného.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronicky na Okresný súd Banská Bystrica. Súd následne poverí exekútora vykonaním exekúcie.
Po začatí exekúcie exekútor vykonáva úkony smerujúce k vymoženiu výživného. Najčastejšie exekútor zablokuje účty povinného rodiča, prípadne prikáže zamestnávateľovi povinného rodiča, aby vykonával zrážky z jeho mzdy.
V praxi sa však možno stretnúť aj s takými prípadmi, kedy povinný rodič nemá vlastný účet, resp. svoje finančné prostriedky si ukladá na účte inej osoby alebo pracuje načierno, teda zamestnávateľ mu „oficiálne“ nevypláca mzdu.
V niektorých prípadoch býva efektívnym prostriedkom na vymoženie výživného v rámci exekučného konania exekúcia zadržaním vodičského preukazu. Exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu exekútor doručí orgánu Policajného zboru, príslušnému podľa miesta pobytu povinného. Informácia o exekučnom príkaze sa eviduje v informačných systémoch Policajného zboru, pričom pri najbližšej kontrole by povinný rodič o vodičský preukaz „prišiel“.
Návrh na vykonanie exekúcie sa môže podať už v prípade, kedy sa povinný rodič omeškal s platbou výživného čo i len o jeden deň (napr. ak výživné je splatné do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, avšak výživné nebolo zaplatené ani v 16. deň, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie).
Ďalším prostriedkom, ktorý má oprávnená osoba k dispozícii, je podanie trestného oznámenia. Povinná osoba (rodič) sa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa ustanovenia § 207 Trestného zákona dopustí vtedy, ak najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
Povinný rodič sa teda dopustí trestného činu, ak v priebehu dvoch rokov minimálne dvakrát nezaplatí výživné, pričom sa tak nemusí stať bezprostredne po sebe – napríklad rodič nezaplatí výživné v januári 2021 a potom až v máji 2021.
Na rozdiel od exekučného konania, v prípade podania trestného oznámenia nemusí existovať rozsudok civilného súdu, ktorým by súd rozhodol o výške výživného. Orgány činné v trestnom konaní ako aj súd posudzujú otázky týkajúce sa viny samostatne, pričom medzi takéto otázky patrí aj výška vyživovacej povinnosti povinnej osoby. Výšku výživného pritom určujú rovnako ako civilný súd, teda podľa kritérií uvedených v zákone o rodine.
Dôvod, prečo je podanie trestného oznámenia v mnohých prípadoch efektívnym prostriedkom na vymoženie výživného, je účinná ľútosť povinnej osoby. To znamená, že povinný rodič sa môže trestnému stíhaniu vyhnúť tým, že zaplatí zameškané výživné. Povinný rodič, ktorý si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť teda nebude odsúdený a trestné stíhanie sa voči nemu zastaví, avšak len za podmienky, že zaplatí zameškané výživné, o ktorom sa trestné stíhanie vedie. V konečnom dôsledku, oprávnenej osobe sa dostane to, čo jej podľa práva patrí.
Ak by neboli efektívne tieto prostriedky, môže sa oprávnená osoba domáhať náhradného výživného, ktorému sa budeme venovať v nasledujúcim príspevku.
