Trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania

Nachádzame sa v modernej dobe technológií, počítačov a internetu, preto aj ľudia mnohokrát presúvajú svoje aktivity do digitálneho priestoru a v tomto odkrývajú svoje súkromie. Kým niektorí ľudia využívajú internet a digitálny priestor na prácu, komunikáciu či oddych, nájdu sa aj takí jedinci, ktorí prostredníctvom internetu ubližujú iným nadávkami, obťažovaním, spamom, ohováraním, krádežou identity alebo podobným spôsobom.

Ako uvádza dôvodová správa k zákonu č. 236/2021 Z. z. kybernetické obťažovanie, či šikana, sa realizuje sa najmä zasielaním správ elektronickej komunikácie (emailov), sms správ, zverejňovaním videí, záberov (fotografií), informácií a údajov na internete, s cieľom obťažovať alebo ubližovať druhej osobe. Výpočet možno sumarizovať nasledovne: vulgárne SMS, vyhrážanie, urážanie cez SMS, telefonické obťažovanie (aj prezváňaním, anonymnými telefonátmi), vytváranie webových stránok s nevhodnými obrázkami, fotkami obete, vtipmi a narážkami, ktoré zosmiešňujú a ponižujú. Vytváranie skupín na sociálnych sieťach mierených proti obeti, natáčanie a zverejňovanie zosmiešňujúcich, urážlivých videí a fotografií bez vedomia a súhlasu obete, vytváranie blogov, ktoré poškodzujú obeť, falšovanie a ukradnutie identity, šírenie osobných informácií, údajov, klebiet.

Zavedenie skutkovej podstaty predmetného trestného činu tak poskytne ochranu nielen verejne známym osobám, ale aj bežným občanom, ktorí sú nedôvodne vystavovaní internetovým atakom zo strany druhých osôb.

Trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania sa môže dopustiť ten, kto úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete podstatným spôsobom zhorší kvalitu života iného tým, že

a) ho dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jeho mene alebo dlhodobo inak obťažuje, alebo

b) neoprávnene zverejní alebo sprístupní tretej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam jeho prejavu osobnej povahy získaný s jeho súhlasom, spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach.

Na to, aby bol spáchaný trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania podľa ustanovenia § 360b ods. 1 písm. a) musia byť naplnené tieto znaky a podmienky:

a) páchateľ musí konať úmyselne

Páchateľ koná úmyselne vtedy, ak chce spôsobiť následok predpokladaný Trestným zákonom, pričom ho spôsobí konaním uvedeným v skutkovej podstate daného trestného činu. Páchateľ teda vedome a cielene iného ponižuje, uráža, zastrašuje alebo inak obťažuje prostredníctvom elektronickej komunikácie, pričom páchateľ takto koná dlhodobo a chce spôsobiť následok – zhoršenie kvality života poškodenej osoby.

Úmyselné konanie je jednou z foriem zavinenia – vnútorného vzťahu páchateľa k trestnému činu, pričom v prípade úmyslu páchateľ vie, že koná protiprávne a napriek tomu chce konať spôsobom opísaným v skutkovej podstate trestného činu (v tomto prípade dlhodobo zhoršovať kvalitu života iného konkrétnym spôsobom vymenovaným v skutkovej podstate).

b) páchateľ musí konať prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete

Trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania musí byť spáchaný konkrétnymi prostriedkami – telefón, tablet, počítač, notebook. Protiprávna činnosť je teda páchaná v digitálnom priestore, a nie osobne.

c) páchateľ musí svojím konaním podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života iného

Následkom konania páchateľa musí dôjsť k podstatnému zhoršeniu kvality života poškodenej osoby. Trestným právom sa budú postihovať iba najnebezpečnejšie prípady kybernetickej šikany.Znak skutkovej podstaty trestného činu „podstatné zhoršenie kvality života“ nachádzame aj pri trestnom čine nebezpečného prenasledovania (tzv. stalking), preto možno vychádzať pri interpretácii skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania aj z právnych názorov a súdnej praxe týkajúce sa stalkingu (pokiaľ ide o uvedený znak).

Pod­stat­né zhor­še­nie kva­li­ty ži­vo­ta spo­čí­va v ta­kom ob­me­dze­ní do­te­raj­šie­ho ži­vo­ta poškodené­ho, ku kto­ré­mu dôj­de pro­ti je­ho vô­li ne­žia­du­ci­mi zá­sah­mi pá­cha­te­ľa do osobnej, ro­din­nej, ale i pro­fe­sij­nej sfé­ry ži­vo­ta poš­ko­de­né­ho, pri­čom mô­že ísť naj­čas­tej­šie o ob­me­dzenia v ro­vi­ne zá­uj­mo­vej, kul­túr­nej, špor­to­vej a pod. Roz­ho­du­jú­cim pri­tom bu­de i v tých­to sú­vis­los­tiach vždy hľa­dis­ko sub­jek­tív­ne po­ci­ťo­va­nej uj­my poš­ko­de­né­ho, aj keď ur­či­tým spô­so­bom ob­jek­ti­vi­zo­va­né, te­da nik­dy hod­no­te­nie pod­ľa aké­ho­si spriemerovaného ob­vyk­lé­ho spô­so­bu ži­vo­ta poš­ko­de­né­ho. Z praxe je mož­né uviesť prí­pad, ke­dy poš­ko­de­ná oso­ba bo­la opa­ko­va­ne nú­te­ná me­niť svo­je te­le­fón­ne čís­lo, aby sa tak vy­hla ne­žia­du­cim ata­kom pá­cha­te­ľa, nás­led­ne bo­la nú­te­ná zme­niť i svo­je za­mes­tna­nie, pri­čom konanie pá­cha­te­ľa gra­do­va­lo až do ta­kej mie­ry, že poš­ko­de­ná bo­la pri­nú­te­ná vy­hľa­dať psycholo­gic­kú po­moc. Súhr­nne pre­to mož­no uviesť, že v prí­pa­de pod­stat­né­ho zhor­še­nia kvali­ty ži­vo­ta na stra­ne poš­ko­de­né­ho, sa vy­ža­du­je ta­ké ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­ré je reál­ne spô­so­bi­lé zme­niť za­uží­va­ný spô­sob ži­vo­ta poš­ko­de­né­ho.[1]

Krajský súd Košice tiež uviedol, že zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako negatívum, pričom toto najčastejšie spočíva v psychickej traume, alebo aspoň v nepokoji z toho, že prenasledovanie môže pokračovať, alebo sa môže vyvinúť do tvrdších atakov.[2]

d) páchateľ musí konať (ponižovať, zastrašovať, neoprávnene konať v mene iného alebo inak obťažovať) dlhodobo

Ďalším znakom, ktorý musí byť naplnený, aby sa mohlo jednať o trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania, je dlhodobosť protiprávneho konania páchateľa. Nebude teda stačiť ojedinelý útok, teda odoslanie jednej správy poškodenej osobe, hoci by táto mala ponižujúci charakter, poškodeného by urážala či zastrašovala; tým ale nie je vylúčená zodpovednosť páchateľa za iný trestný čin, ak by boli naplnené jeho znaky.

Opäť aj v tomto prípade si pri výklade pojmu „dlhodobo“ možno pomôcť judikatúrou týkajúcou sa stalkingu.

O dlhodobé konanie ide spravidla vtedy, ak protiprávne konanie páchateľa trvá najmenej jeden mesiac.[3] Práve opakovanie protiprávnej činnosti (urážanie, ponižovanie, zastrašovanie a pod.) počas určitého časového obdobia znásobuje závažnosť konania a tým ho zaraďuje medzi trestné činy. Pojem dlhodobo treba chápať v zmysle opakujúceho sa, spravidla aj systematicky a sústavne uskutočneného konania.[4]

Najvyšší súd ČR[5] dodáva, že z klinického hlediska jsou pod stalking zahrnovány jen takové způsoby pronásledování, které představují opakované, trvající nechtěné navazování kontaktů s obětí za použití násilí nebo jiných srovnatelných praktik (vydírání, útisku apod.), přičemž se zde opakováním rozumí více než 10 pokusů o kontakt, trvajícím obdobím pak minimálně doba 4 týdnů.

Tieto právne závery je podľa nášho názoru možné primerane aplikovať aj na trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania, nakoľko skutkové podstaty oboch trestných činov majú niektoré znaky vymedzené totožne. Aj z dôvodovej správy vyplýva, že formulácia skutkovej podstaty nebezpečného elektronického obťažovania vychádza zo zavedených a zaužívaných pojmov Trestného zákona, napr. dlhodobé konanie, pričom výslovne odkazuje na trestný čin stalkingu.

Trestný čin nebezpečného elektronického obťažovania je možné spáchať aj iným spôsobom, pričom sa tiež vyžaduje (i) úmyselné konanie (ii) prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete, musí (iii) dôjsť k podstatnému zhoršeniu kvality života a páchateľ musí (iv) neoprávnene zverejniť alebo sprístupniť tretej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam prejavu osobnej povahy poškodeného získaný s jeho súhlasom, spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach.

V tomto prípade nemusí páchateľ konať dlhodobo ani nemusí nikoho urážať, zastrašovať či ponižovať, ale neoprávnene zverejní alebo sprístupní záznam prejavu osobnej povahy poškodenej osoby, ktorý bol získaný s jeho súhlasom.

Prejavy osobnej povahy sú chránené Občianskym zákonníkom (ustanovenie § 12) tak, že tieto sa smú vyhotoviť alebo použiť len so súhlasom dotknutej osoby. Zákon teda vyžaduje dva súhlasy: (i) prvý na vyhotovenie prejavu a (ii) druhý na jeho použitie. Ak má osoba súhlas na vyhotovenie prejavu osobnej povahy inej osoby, neznamená to, že ním môže voľne disponovať a tento prejav použiť – na to by musela mať osoba súhlas.

O trestný čin by teda mohlo ísť v prípade, ak páchateľ

a) koná úmyselne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete

b) podstatným spôsobom zhorší kvalitu života poškodeného

c) tak, že neoprávnene (t. j. bez súhlasu poškodenej osoby) zverejní alebo sprístupní tretej osobe obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam jeho prejavu osobnej povahy, ktorý bol pôvodne vyhotovený so súhlasom poškodeného (súhlas ale nebol daný k použitiu)

d) a tento záznam je spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť poškodeného alebo privodiť mu inú vážnu ujmu na právach

Tento trestný čin možno spáchať napr. v prípade zverejnenia intímnych a vysoko senzitívnych informácií alebo záznamov[6], kedy milenka zverejní (bez privolenia poškodeného) na sociálnej sieti Facebook alebo na Youtube video zachytávajúce sexuálny alebo obdobný styk s jej milencom (ktorý videozáznam si spoločne zhotovili), pričom tak koná z dôvodu, že tento sa nerozviedol s jeho manželkou, hoci to milenke sľúbil. Týmto spôsobom môže byť manželovi (milencovi) spôsobená vážna ujma na právach, napr. v práve na rodinný život alebo v práve na súkromie.

Za spáchanie trestného činu nebezpečného elektronického obťažovania hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až do troch rokov (v základnej skutkovej podstate), pričom v prípade kvalifikovaných skutkových podstát to môže byť dva roky až šesť rokov.

Zdroje:

[1] IZAKOVIČ, M. Stalking – trestný čin nebezpečného prenasledovania. Dostupné [online].[cit.03.07.2021] http://www.pravnelisty.sk/clanky/a554-stalking-trestny-cin-nebezpecneho-prenasledovania

[2] Rozsudok zo dňa 11.09.2019, sp. zn. 4To/37/2019

[3] Napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.04.2019, sp. zn. 8 Tdo 178/2019

[4] Tamže

[5] Uznesenie zo dňa 15.02.2017, sp. zn. 3 Tdo 1625/2016

[6] Dôvodová správa k zákonu č. 236/2021 Z. z.