Občianske právo

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – časť I.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov predstavuje druh spoluvlastníctva upravený v Občianskom zákonníku (popri ňom jestvuje ešte podielové spoluvlastníctvo).

Spoluvlastníctvo teda vyjadruje pluralitu subjektov, teda jedna vec je vlastníctvom viacerých osôb. Medzi bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov (ďalej aj ako „BSM“) a podielovým spoluvlastníctvom však existuje viacero rozdielov:

  • BSM môže vzniknúť iba medzi manželmi, zatiaľ čo podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť spravidla medzi ktorýmikoľvek osobami. Výnimočne môže podielové spoluvlastníctvo vzniknúť aj medzi manželmi (napr. ak sa im spoločne daruje vec).
  • v BSM vystupujú vždy iba dve osoby, a to manžel a manželka. V podielovom spoluvlastníctve môže byť spoluvlastníkov aj viac, pričom v niektorých prípadoch sa možno baviť o desiatkach spoluvlastníkov.
  • v BSM nemajú manželia určené podiely ku konkrétnym veciam, ale tieto veci vlastní každý z nich v celosti. Charakteristickým znakom BSM je totiž jeho bezpodielovosť, kým pri podielovom spoluvlastníctve má každý spoluvlastník určený svoj podiel k veci, ktorý je najčastejšie vyjadrení zlomkom (napr. 1/4, 3/8, 12/144 a pod.).
  • BSM vzniká uzavretím manželstva, teda nemôže vzniknúť na základe dohody alebo rozhodnutím súdu, ako to je v prípade podielového spoluvlastníctva.

Ako vzniká BSM a čo ho tvorí

V súlade s vyššie uvedeným, na to, aby vec mohla patriť do BSM, musí existovať manželstvo medzi mužom a ženou. Následne je potrebné, aby jeden z manželov (prípadne obaja) nadobudli vec počas trvania manželstva (napr. kúpou, vydržaním).

Napokon musí byť splnená podmienka, že takto nadobudnutá vec počas trvania manželstva nie je vyňatá spod režimu bezpodielového spoluvlastníctva.

Predmetom bezpodielového spoluvlastníka sú nielen veci (hnuteľné a nehnuteľné – napr. motorové vozidlo, vybavenie domácnosti, byt, chata), ale i práva (napr. pohľadávky) a záväzky (dlhy) a iné majetkové hodnoty.

Do BSM patria predovšetkým príjmy manželov zo zamestnania, pričom sem možno zahrnúť najmä (i) príjmy z pracovného pomeru (mzda, plat, odmeny), (ii) príjmy zo sociálneho zabezpečenia (napr. dávka v nezamestnanosti, invalidný dôchodok), (iii) príjmy z podnikania[1] a (iv) príjmy z užívania práva duševného vlastníctva (honoráre umelcov).

Bezpodielové spoluvlastníctvo tvoria tiež výhry získané vo vecnej lotérii alebo inej žrebovacej akcii. Dôležitý je čas výhry, nie zakúpenia žrebu. Takisto možno do BSM zahrnúť plnenia z poistnej zmluvy alebo z nárokov na náhradu škody, okrem bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.[2]

Ak jeden z manželov vlastnil vec pred uzatvorením manželstva (teda ide o jeho výlučné vlastníctvo) a túto vec napríklad predá, finančné prostriedky získané týmto predajom BSM netvoria (išlo vo svojej podstate o premenu veci na peniaze). Rovnako to platí aj v prípade, ak jeden z manželov kúpi vec za finančné prostriedky, ktoré do BSM nepatria (napr. získal ich pred manželstvom, alebo mu boli darované).

Súdna prax ale v týchto prípadoch nachádza aj výnimky. Napríklad, keď je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú obidvaja manželia a obidvaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva.[3] Najvyšší súd ČR tiež dodáva, že shodná vůle manželů nabýt věc do BSM vylučuje uplatnění tzv. zákonných výluk, uvedených v § 143 ObčZ.[4]

Zákon za predmet BSM nepovažuje:

a) veci získané darom. Ak by boli obdarovanými obaja manželia, potom nadobudnú vec do podielového spoluvlastníctva. Veľkosť spoluvlastníckych podielov bude rovnaká, ak sa v darovacej zmluve neuvedie inak.

b) veci získané dedičstvom. Ak bude jeden z manželov dediť majetok, potom sa tento stáva jeho výlučným vlastníctvom.

c) veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Medzi takéto veci možno zaradiť oblečenie, kozmetické pomôcky, zdravotné pomôcky alebo pracovné náradie murára, klavír umelca, vedecká knižnica vedca a iné.

d) veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Reštitučné predpisy slúžia na nápravu majetkových krívd, ku ktorým došlo pred rokom 1989, kedy štát zabral pozemky súkromným osobám. Na základe týchto predpisov teda malo dôjsť k navráteniu vlastníctva k pozemkov na pôvodných vlastníkov.

Darovanie medzi manželmi

Darovanie medzi manželmi v zásade nie je možné (z hľadiska práva). Platí totiž, že každá vec, ktorú nadobudne jeden z manželov počas trvania manželstva, a táto vec nie je z masy BSM vylúčená, patrí do BSM. Teda ak manžel zarobí peniaze a za tieto následne kúpi motorové vozidlo, automaticky sa stáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak je potom vozidlo vlastníctvom aj manželky, nemôže jej byť darované, lebo ho už vlastní v podiele 1/1.

Darovanie vozidla manželke vo vyššie uvedenom prípade by bolo možné vtedy, ak by manžel vozidlo kúpil za peniaze, ktoré patria do jeho oddeleného majetku (t. j. do výlučného vlastníctva manžela). O uvedenú situáciu môže ísť napr. v prípade, ak manžel dostane darom finančné prostriedky, za tieto kúpi vozidlo a daruje ho manželke. Za tohto stavu by sa teda manželka stala výlučným vlastníkom motorového vozidla.

Rozostavaná stavba a BSM

Častým problémom v praxi býva (najmä v prípadoch vyporiadania BSM) posúdenie otázky, či stavba, so stavbou ktorej sa začalo pred uzatvorením manželstva, ale dokončila sa až po jeho uzatvorení, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dôležitým hľadiskom v tejto súvislosti je, do akej miery bola stavba rozostavaná, resp. dokončená pred uzatvorením manželstva.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR[5] bude potrebné zistiť, či stavba už nebola vybudovaná minimálne do takého štádia, aby bolo jasným a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného poschodia, a podľa toho rozhodnúť otázku vlastníctva k nej.

Súdna prax na SR uvádza[6], že keď neboli v čase, keď došlo k uzavretiu manželstva, ešte vybudované na stavbe – rodinnom dome – prvky dlhodobej životnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva.

Podstatné teda je, či rozostavaná stavba v čase uzatvorenia manželstva už vykazovala prvky dlhodobej životnosti. Ak tento stupeň rozostavania v čase uzatvorenia manželstva neexistoval, potom, ak sa stavba dokončí počas manželstva, bude patriť do BSM, bez ohľadu na to, na koho bolo vydané stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie.

Treba tiež dodať, že ak stavba vykazovala prvky dlhodobej životnosti už pred uzatvorením manželstva (teda išlo o vec v právnom slova zmysle), a z toho dôvodu patrí iba jednému z manželov, ale počas manželstva boli dokončené niektoré práce, táto skutočnosť sa zohľadní pri prípadnom vyporiadaní BSM.

Pôžička jedného z manželov

Počas trvania manželstva sa môže jeden z manželov stať dlžníkom či už banky alebo nebankovej spoločnosti, ktorý mu poskytnú úver alebo pôžičku.

Tento záväzok splatiť úver (pôžičku) ale nespadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale zaviazaným je výlučne ten manžel, ktorý vystupuje voči veriteľovi ako dlžník. Pokiaľ by aj tento manžel – dlžník – uznal predmetný záväzok, predmetné uznanie záväzku nemá účinky voči manželovi – nedlžníkovi.[7]

Tu však treba pripomenúť, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Z uvedeného vyplýva, že hoci by bol dlžníkom úveru (pôžičky) iba jeden z manželov, pri výkone rozhodnutia (exekúcie) môže byť postihnutý i majetok, ktorý patrí obom manželom, teda parí do BSM.

V tejto súvislosti dávame tiež do pozornosti fakt, že aj keď možno v rámci výkonu rozhodnutia siahnuť na spoločný majetok manželov, hoci veriteľ má pohľadávku iba voči jednému z nich, nie je možné vykonávať zrážky zo mzdy druhého manžela – nedlžníka (porovnaj R 36/1951), pretože nárok na mzdu nie je vecou patriacou do BSM.

Neplatné manželstvo a BSM

Bezpodielové spoluvlastníctvo vzniká aj v prípade neplatného manželstva. Kedy je manželstvo neplatné upravuje zákon o rodine v ustanoveniach § 9 až  § 16 (napr. uzatvorenie manželstva so ženatým mužom alebo s vydatou ženou, uzatvorenie manželstva medzi predkami a potomkami, uzatvorenie manželstva s neplnoletou osobou staršou ako 16 rokov bez povolenia súdu a iné).

Ak by príslušný súd rozhodol o neplatnosti manželstva, tak majetok, ktorý manželia nadobudli od uzatvorenia manželstva až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti manželstva, sa považuje za majetok patriaci do BSM.

Ak však do vyhlásenia manželstva za neplatné dôjde k odstráneniu okolnosti, ktorá mala za následok jeho neplatnosť, manželstvo sa stane platným, t. j. konvaliduje sa.[8]

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov by vôbec nevzniklo v prípade tzv. zdanlivého manželstva, ktoré vôbec nevzniklo (ide o prípady uvedené v ustanovení § 17 zákona o rodine, teda bolo uzatvorenie manželstva vynútené násilím, uzatvorila ho osoba mladšia ako 16 rokov atď.).

Zdroje:

[1] Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 1/2014

[2] LAZAR, J. a kolektív. Občianske právo hmotné. 1. zväzok. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava : IURIS LIBRI, spol. s r. o., 2018. s. 550.

[3] rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.04.2000, sp. zn. 22 Cdo 1658/98 alebo uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 5. 12. 2006, sp. zn. 22 Cdo 1461/2006

[4] rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 680/2009

[5] rozsudok zo dňa 20.06.2005, sp. zn. 22 Cdo 1135/2005

[6] uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 06.12.2006, sp. zn. 25Co/50/2006, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 201/96

[7] uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.06.2019, sp. zn. 4 Cdo 28/2019

[8] FEKETE, I. Komentár k ustanoveniu § 143 Občianskeho zákonníka. Dostupné na [online].[cit.11.06.2021] https://www.epi.sk/eurokodex-komentar/Eurokodex-komentar-zakona-c-40-1964-Zb.htm?fid=675308&znenie=2016-07-01#content