Priestupky a správne právo

Prečo mestský policajt nemôže pokutovať „STOPku“ a jazdu na červenú

Od 01.12.2019 je mestská polícia a rozsah jej oprávnení aktuálnou a stále diskutovanou témou. Mnohé obce a mestá vykladajú zákon č. 564/1991 Zb. spôsobom, ktorý umožňuje príslušníkom mestskej (obecnej) polície prejednávať aj priestupky spáchané tým, že vodič nebude rešpektovať príkaz zastaviť vozidlo na signál červenej farby rozsvietený na semafore.

Už v minulosti sme poukázali na to, že mestská polícia tento priestupok prejednávať nemôže, pretože signál červenej farby (alebo značka Stoj, daj prednosť v jazde!) prikazuje vodičovi zastaviť vozidlo, a nie zastaviť alebo stáť.

V súčasnosti sa možno stretnúť s názorom, že mestská polícia môže riešiť každé porušenie príkazu alebo zákazu vyplývajúceho z právnej úpravy alebo dopravnej značky či zariadenia.[1]

Tento záver ale zo zákona č. 564/1991 Zb. podľa nášho názoru nevyplýva.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Pre lepšie vysvetlenie si možno predmetné ustanovenie rozdeliť na tri časti nasledovne:

Mestský policajt je oprávnený prejednať v blokovom konaní priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaný

a) porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia (t. j. autoritatívne nariadenie, regulácia ktorá vodičovi niečo prikazuje, zakazuje alebo ho obmedzuje)

b) úkon vodiča, ktorý je regulovaný (t. j. vjazd, jazda, odbočenie, otáčanie, cúvanie, zastavenie alebo státie)

c) prameň regulácie (príkazu, zákazu alebo obmedzenia úkonu vodiča), ktorý vyplýva buď (i) zo zákona č. 8/2009 Z. z. a na neho nadväzujúcej vyhlášky č. 9/2009 Z. z., (ii) z dopravnej značky alebo (iii) dopravného zariadenia.

Z vyššie citovaného ustanovenia tak vyplýva, že mestský policajt je oprávnený prejednať v blokovom konaní priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaný

1) porušením príkazu vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia

2) porušením zákazu vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia

3) porušením obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. je teda potrebné vykladať tak, že nerešpektovanie príkazu, zákazu alebo obmedzenia je potrebné vzťahovať iba k tým úkonom vodiča v cestnej premávke, ktoré sú v danom ustanovení taxatívne vymedzené, bez ohľadu na to, či príkaz, zákaz alebo obmedzenie tohto úkonu vyplýva z právnej úpravy, dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Zároveň platí, že porušenie príkazu, zákazu alebo obmedzenia je potrebné vzťahovať iba k tomu úkonu vodiča, pre ktorý je to v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. možné – napr. nie je možné hovoriť o porušení príkazu zastavenia, pretože žiadna značka ani právny predpis vodičovi vozidla neprikazuje zastaviť, teda uviesť vozidlo do pokoja za účelom vystúpenia alebo nastúpenia.

Ak by sme mali akceptovať výklad prezentovaný mestami alebo obcami, bolo by zrejme potrebné dospieť k nasledovnému:

Obecná polícia prejednáva v blokovom konaní priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané porušením

– príkazu alebo zákazu (vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia)

– alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Takýto výklad ale nie je možný z viacerých dôvodov. V prvom rade opakovane poukazujeme na to, že porušenie obmedzenia nie je možné vztiahnuť na všetky vymenované úkony – napr. nie je možné porušiť obmedzenie odbočenia, pretože také obmedzenie neexistuje (na druhej strane možno hovoriť o zákaze odbočovania alebo prikázanom smere jazdy). Takáto právna úprava by nedávala zmysel.

Druhým dôvodom, prečo takýto výklad nepovažujeme za správny, je ten, že ak by mohol mestský policajt prejednávať každé porušenie príkazu alebo zákazu vyplývajúceho v právnej úpravy, dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, jeho kompetencie v doprave by tak neboli rozšírené, ale vo svojej podstate neobmedzené.

Takto by mestský policajt mohol prejednávať napríklad aj porušenie zákazu telefonovania alebo obsluhovania iného zariadenia [ustanovenie § 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z.], prípadne porušenie povinnosti (príkazu) použiť bezpečnostné pásy (ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.), či zákaz používania diaľkových svetlometov (ustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.).

Z mestskej polície by tak nebol poriadkový útvar, ktorý sa v stanovenom rozsahu podieľa na prejednávaní niektorých priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v meste (obci), ale mohli by sme hovoriť už o útvare vykonávajúcom dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky rovnajúcom sa Policajnému zboru.

Nesúhlasné stanovisko s názorom obcí a miest podporujeme aj tým, že ak by bolo zámerom zákonodarcu umožniť mestskému policajtovi prejednávať každý priestupok spáchaný porušením príkazu alebo zákazu, nevymedzoval by v ustanovení § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. konkrétne úkony vodiča v cestnej premávke. Porušenie zákazu (všeobecné) totiž subsumuje všetky zákazy, preto by nemalo zmysel do predmetného ustanovenia uvádzať konkrétne úkony (napr. zastavenie, státie, odbočovanie).

Z gramatického a logického hľadiska preto nepovažujeme výklad poskytovaný obcami a mestami za správny.

Napokon možno poukázať aj na znenie dôvodovej správy k prijatej novele zákona č. 393/2019 Z. z.:

„Súčasné vymedzenie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré sú oprávnení prejednávať príslušníci obecnej polície, oddeľuje porušenia pravidiel vyplývajúce z konkrétnych dopravných značiek a porušenia pravidiel vyplývajúce zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, pričom ich vymedzuje rozdielne. Výpočet dopravných značiek, ktorých porušenie môže prejednať obecná polícia v blokovom konaní nezahŕňa porušenia pravidiel, ktoré sú obsahovo príbuzné, avšak vyplývajú z iných značiek, ako tých, ktoré sú výslovne uvedené v súčasnom znení § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii. Nie je teda napríklad možné prejednať porušenie zákazu zastavenia, státia alebo vjazdu vyplývajúceho z dopravných značiek o cestičkách pre chodcov, korčuliarov alebo jazdcov na koňoch, porušenie zákazu vjazdu do vyhradeného jazdného pruhu alebo vyplývajúceho z vyznačených šikmých rovnobežných čiar, či porušenie zákazu odbočovania nedovoleným prejazdom cez pozdĺžnu súvislú čiaru alebo dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru. Taktiež obecná polícia nemôže prejednať porušenie všeobecných pravidiel o otáčaní, hoci porušenie dopravnej značky Zákaz otáčania prejednať môže.

Navrhuje sa preto zjednotiť a spoločne vymedziť rozsah pravidiel cestnej premávky, ktorých porušenie môže prejednávať obecná polícia v blokovom konaní tak, aby na oprávnenie prejednávať nemalo vplyv to, či tieto pravidlá vyplývajú zo všeobecnej úpravy alebo z dopravných značiek.“

Z dôvodovej správy podľa nášho názoru jasne vyplýva zámer sledovaným zákonodarcom, z ktorého nemožno vyvodiť rozšírenie kompetencií mestskej polície v doprave tak, aby mohla prejednávať priestupok spáchaný porušením akéhokoľvek zákazu alebo príkazu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na znenie ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. účinného do 30.11.2019, ktoré bolo nasledovné:

„Obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho

  1. z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, nízkoemisná zóna, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko,
  1. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel.“

Pôvodné znenie zákona č. 564/1991 Zb. tak neumožňovalo mestskému policajtovi prejednávať v blokovom konaní rovnaké porušenia pravidiel cestnej premávky iba preto, že vyplývali z iného prameňa – napr. mestský policajt mohol prejednať neuposlúchnutie zákazu otáčania vyplývajúceho z dopravnej značky, ale nemohol prejednať zákaz otáčania vyplývajúceho z právnej úpravy.

Za týmto účelom malo prísť k zjednoteniu a vymedzeniu rozsahu pravidiel cestnej premávky, ktoré môže mestská polícia prejednávať v blokovom konaní bez ohľadu na to, či tieto pravidlá vyplývajú z právnej úpravy, dopravnej  značky alebo dopravného zariadenia.

Dôvodová správa pritom hovorí o „vymedzení rozsahu pravidiel cestnej premávky“, teda stanovení konkrétnych úkonov vodiča (resp. účastníka cestnej premávky), ktorých nerešpektovanie bude prejednávať mestská polícia, a nie umožniť mestskej polícii prejednávať akékoľvek porušenie príkazu alebo zákazu.

Úmyslom zákonodarcu teda nebolo neobmedzene rozšíriť kompetencie mestskej polície tak, aby mohla prejednávať každé nerešpektovanie príkazu alebo zákazu, ale v nadväznosti na pôvodné znenie zákona upraviť tieto kompetencie spôsobom, aby ich mestskí policajti mohli realizovať bez ohľadu na to, či vyplývajú z právnej úpravy, dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Teda ani autentický výklad neumožňuje dospieť k tomu, že mestský policajt je oprávnený prejednávať každé porušenie príkazu alebo zákazu vyplývajúceho z právnej úpravy, dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Z vyššie uvedených dôvodov preto zastávame názor, že mestský policajt de lege lata nemôže prejednávať priestupok spáchaný nerešpektovaním príkazu na zastavenie vozidla vyplývajúceho z dopravnej značky Stoj, daj prednosť v jazde! alebo zo signálu červeného svetla na semafore.

Na záver už len dodávame, že rozšírenie kompetencií mestskej polície v naznačenom smere (prejednávanie „STOPky“ alebo jazdy na červenú) by nepochybne prispelo k disciplíne účastníkov cestnej premávky v mestách a obciach, avšak je podľa nášho názoru potrebné zmeniť aktuálne znenie právnej úpravy.

[1] Pozri napr. https://videoarchiv.markiza.sk/video/televizne-noviny/epizoda/27441-televizne-noviny